Teraz

Ach bože, neviem, čo sa to so mnou deje!?
Už je to dlho, čo sme sa rozišli
a predsa na teba myslím stále…
Prečo som si uvedomila až teraz,
že ho milujem,
prečo som to nechápala vtedy,
keď sme spolu boli?!
Prečo bol a je môj osud taký krutý,
prečo neuschýňajú moje uplakané oči?
Prečo to stále nedokáčem pochopiť
a prečo to nejde zasa obrátiť?
Možno je to však aj dobre,
pretože ma už neklameš,
no moje srdce to nechápe.
Táto báseň nie je nato, aby sa rýmovala,
ale nato, aby ti moju lásku dokázala!
Aj keď si mi veľmi ublížil,
stále ťa ľúbim a bohužiaľ asi aj budem!
Nikdy na teba nezabudnem,
Pretože si pre mňa úplne všetko!
Vždy, keď ťa stretnem je mi hrozne
a strašne to bolí,
vždy sa mi tlačia slzy do očí!
Netrápy ma to, že sme sa rozišli,
ale to, že si ma tak veľmi oklamal!!!