Spomienky

Ja sedím bez duše na posteli,
len tak do bielej steny pozerám
a v hlave krásne spomienky na nás dvoch opäť mám.
Pamätáš, keď zazneli tie slová krásne,
my lásku si sľúbili?
Keď zazneli tie slová „Ja mám ťa rada“
ty povedal si „Mám ťa rád“!
Ja s tebou v siedmom nebi bola
a ty len tak sľuboval si modré z neba!
Ja spomínam na teba v tento deň
a ešte stále ti lásku sľubujem!
Premýšľam, prečo práve nám sa to stalo,
prečo mi z teba nič viac nezostalo,
len tých pár otrhaných fotiek, listov na rozlúčku
a lásky vyznania.
Ja chcem sa vrátiť rýchlo späť
a mať ťa tu zrazu hneď!
Ty mihol si rukou, jak čarovným prútom,
ani sa nikto nenazdal a zo sveta si zrazu odchádzal!
Vysvetli mi prečo tvoj sen sa ti stal osudným
a ten môj sa nikdy nesplnil.
Už niet príčin, pre ktoré sa mám smiať,
už nemusí mi šťastie nikto priať.
Moje srdce i duša mi s tebou umreli
a moje oči sa pred radosťou zavreli.
Pamätám, keď prežívali sme spolu dobré dni
a pár pekných chvíľ...
No pamätám si aj tie,
v ktorých si mi peklo urobil,
veľmi ublížil
a ja chcela zabudnúť na všetko, netrápiť sa, necítiť...
Ja som o teba cez všetky prekážky, aj tak prišla,
osud mi ťa proste vzal.
Neviem pochopiť prečo tý, čo sa verne milujú,
musia sa rozísť na dlhočičký čas?!
Nikto na zemi to nevie vysvetliť,
nevie dať rozumnú odpoveď.
Odišiel si veľmi rýchlo preč
a nenapísal žiadnu odpoveď!