Do dnes som myslela, že dôvod môjho života už mám…
No ako nad tým premýšľam zisťujem, že som sa opäť iba zmýlila.
Nič nie je jednoduché, nič nie je sranda…
Láska je krásna, ale len vtedy, ak sa tý ľudia majú radi.
Láska, čo to slovo pre mňa vlastne znamená???
Otázka vo mne znie
a odpoveď na ňu je,
že ani sama to ešte neviem…
Keď som ťa v ten osudný deň uvidela,
vedela som, že sa mi páčiš,
no, že aj problémy s tým nastanú….
....to som bohužial netučila.
Aj ona ťa spoznala v ten istý deň
a v srdci sa jej tiež zrodil cit…
Ten cit, čo pre každú babu je krásny,
no sľúbili sme si, že kamarátstvo nám to nepokazí,
a tak sa ja len ticho trápim a pýtam sa sama seba prečo?
Prečo sme sa zaľúbili do jedného chalana?
Sľub bol na nič, lebo ona to nevydržala
a bol si jej prednejší.
Teba vyniť nemôžem,
ty si sa nikdy nedozvedel,
že aj ja som ťa ľúbila
a možno aj viac než ona.
V ten deň, keď to spravila
pretiekla posledná kvapka mojej trpezlivosti,
ja som povedala dosť.
Skončilo sa naše dlho ročné priateľstvo
a ona zmizla z môjho života navždy.
Už ničím nezmaže toto rozhodnutie,
lebo uvážiť mala, čo robí,
ale to ona nikdy nepochopí.
Už nie je moja kamarátka,
už v mojom živote nemá miesto, žiadny význam!