Milovanie

Je krásny jarný večer,
mne sa ešte nechce spať,
lebo moje bolavé srdce,
chce ti ešte niečo napísať.
Bude to to, čo naozaj cítim,
čo som cítila vtedy, keď sme sa spoznali,
no aj keď sme sa navždy museli rozlúčiť...

Keď som ťa poprvý krát uvidela zastavil sa čas,
chcela som ťa ihneď iba pre seba mať.
Keď si sa ku mne otočil tvárou,
prestala som vnímať svet okolo nás.
Keď si ma oslovil, myslela som,
že práve snívam a ty si ten najkrajší sen,
čo sa mi kedy mohol snívať.
Keď si mi povedal, že rád ma máš,
pochopila som, že ta nádhera je naozaj skutočná,
že nesnívam, aspoň teraz nie.
Keď si ma pobozkal, cítila som sa ako v nebi,
mala som istotu, že som s tebou v bezpečí...

Keď si mi povedal, že rozchod je najlepší,
zrútil sa mi celý svet.
Ja prestala som vnímať okolie,
no tento krát z bolesti, zo smútku
a zároveň z nenávisti a nie z lásky.
Bol si pre mňa ten jediný,
ten, čo som ho naozaj milovala.
Ten, pre koho som sa dokázala smiať,
aj v tých najťažších chvíľach.
Ten, pre koho som celé noci preplakala,
ten, ktorému som všetko vzácne dala.

Miláčik, to všetko som v srdci mala...
...no teraz už je to iba minulosťou
a len prekrásnymi spomienkami.
Je pravda, že k tebe ešte stále cítim lásku,
práve tú k tebe budem cítiť navždy,
lebo nikdy mi ju nikto nebude môcť nahradiť,
lebo iba teba milujem...