Krásne spomienky...

Sedím na posteli, do bielej steny pozerám,
už bohužiaľ kvôli tebe ani okolie nevnímam.
Predtým pre mňa bolo všetko krásne a teraz?...
...teraz je to už iba obyčajný klam.
Veľký omyl môjho života si bol práve ty,
nikdy však na teba nezabudnem.
Už nepreklínam deň, keď som ťa spoznala,
neľutujem dni, ktoré som sa s tebou stretávala,
neľutujem noci, ktoré som pre teba preplakala.
Nikdy nebudem ľutovať lásku a ani priateľstvo,
ktoré som iba tebe obetovala.
Nikdy som nikoho nemilovala viac než teba
a viem, že ani nikdy nikoho nebudem!
Jediné, čo v mojom živote ľutujem je to,
čo som ti napísala a povedala.
Ale myslím, že to mrzí viac mňa než teba!
Nikdy však nezabudnem na to krásne,
čo spájalo ma s tebou...
Nikdy nezabudnem, že si bol a ešte stále si,
moja najväčšia a najtajnejšia láska.
Nikdy nič, čo som prežila s tebou nebudem preklínať,
lebo je to to najkrajšie, čo ma kedy stretlo.
V hlave na nás dvoch spomienky mám,
v duši si mi len bolesť zanechal,
v mojom srdci ostalo miesto prázdne
a tam vždy budeš patriť len ty sám!
Len ty jediný miesto tam budeš navždy,
miláčik, mať!!!