Dva roky

Už je to viac ako dva roky, čo si ma opustil,
čo som ti nedokázala pomôcť a trápiť sa s tebou.
Jednoducho som nedokázala žiť s tým,
že sa zabíjaš
a ja nedokážem s tým nič urobiť.
Nechcela som žiť s pocitom,
že zomrieš a ja ti nepomôžem,
lebo pomoc odo mňa nechceš.
A tak som sa rozhodla, že rozchod bude najlepší,
veď si tvrdil,
že drogy sú pre teba všetko,
že kľudne môžem odísť,
že ty ma nepotrebuješ.
Zobrala som tie slová vážne
a teraz po dvoch rokoch naozaj ľutujem,
no moje rozhodnutie v minulosti späť nezoberem
a ani nevrátim tie časy,
aby sa to nestalo.
Stalo sa však to,
čoho som sa vtedy pri chodení bála,
odišiel si, ani neviem ako,
stále si to vyčítam,
už neviem, čo ďalej.
Pripadá mi trocha hlúpo,
keď niekto povie,
že chalanovi, ktorý sa s ňou rozišiel už nikdy nepovie,
čo má na srdci, čo má v duši.
A čo mám povedať alebo urobiť ja,
keď som ťa stratila naozaj navždy,
ja sa ti už ani do očí pozerať nemôžem,
lebo ty už medzi živými nie si.
Ani nevieš, ako by som ťa rada znovu videla,
ako by som ti chcela povedať, že som ťa ľúbila,
že si bol jediný, čo ma vedel pochopiť,
že to chcem skúsiť odznova,
že nechcem ťa vidieť umierať.
Nedožil si sa ani len osemnástky,
toho vraj najkrajšieho veku.
Nikdy si neodpustím, že som sa s tebou rozišla,
že som nemala silu vydržať a pomôcť ti.
Tak mi to prosím, láska, prepáč
a odpusť, nebolo to ľahké
a ver, že si to nikdy neodpustím.
Tebe už život navrátiť nemôžem,
no pre mňa vlastne skončil tiež,
aj keď ja som na žive a ty nie.
Lenže všetko, v čo som verila, koho som ľúbila,
ten, pre ktorého by som kedysi všetko dala,
odišiel navždy.
Prečo si musel spoznať drogy,
prečo si nedokázal odolať,
prečo som ti nedokázala pomôcť?
Prečo sa to stalo akurát nám,
prečo som nebola dosť silná,
prečo sa s tým nedokážem vyrovnať,
prečo som nemohla zomreť s tebou?
Viem, teraz už nadarmo dávam otázky
a sebe to vyčítam
mala som sa vtedy rozhodnúť inak,
no nedalo sa, pochop ma trochu aj ty.
Bolí ma to viac ako si ostatný myslia,
mám stále pred očami ako si tam ležal
bezmocný a tak opustený.
Možno keby som sa rozhodla inak bol by si tu,
bol by si šťastný možno so mnou
a možno s inou,
ktorá by si ťa zaslúžila oveľa viac ako ja.
Tak ako sa tých výčitiek zbaviť mám,
ako zabudnúť na to, že som ťa zabila?
Nemôžem spraviť nič a ani nezabudnem,
môžem len do konca života ľutovať
a aspoň takto ťa prosiť o odpustenie.